Všetko, čo je vzácne, priťahuje okrem poctivých ľudí aj množstvo podvodníkov. Drahé kovy, ako zlato či striebro, nie sú výnimkou. Znalosť problematiky puncovania vám preto môže ušetriť vaše peniažky a dodať vám pocit istoty, že vaše šperky sú skutočne z takých kovov, z akých ich chcete mať. Pozrime sa teda spoločne na puncovanie a s ním súvisiace veci trochu podrobnejšie.
Trochu histórie
Puncovníctvo nie je žiadny moderný, novodobý fenomén. Jeho počiatky na Slovensku siahajú až do uhorského stredoveku, kedy sa panovníci v snahe prilákať remeselníkov na svoje územie a vytvoriť im na to zodpovedajúce podmienky, rozhodli zabezpečiť určitý poriadok v oblasti výroby a obchodu s drahými kovmi práve prostredníctvom puncovania. Rôzne vyrazené značky, napr. deklarujúce meno výrobcu a čas a miesto výroby šperku, sa začali objavovať už v 15. storočí. Postupne sa na zlatníckych výrobkoch začali objavovať cechové značky, cechoví majstri mali povinnosť skúšať výrobky a na základe výsledkov skúšky ich museli označiť majstrovskými značkami.
Úradné punce na zlatnícke výrobky sa zaviedli až v 18. storočí, kedy ich vykonávali cechy v súčinnosti s mincovňami. Samotné úradné puncovanie začalo v 19. storočí v rámci boja s nezákonným manipulovaním s drahými kovmi.
V posledných rokoch existencie Rakúsko-Uhorska a neskôr v medzivojnovom i povojnovom období sa puncovanie a s ním súvisiaca legislatíva na Slovensku niekoľkokrát zmenili. Treba povedať, že na tieto zmeny mali veľký vplyv najmä geopolitické zmeny, ktoré sa na Slovensku udiali od rozpadu Rakúska Uhorska až po vyhlásenie samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993.
Puncový úrad Slovenskej republiky má v súčasnosti hlavné sídlo v Bratislave. Podliehajú mu dve pobočky (v Trenčíne a Košiciach) a jedna expozitúra (v Leviciach). Bol zriadený zákonom NR SR č. 125/1993 Z. z. Ďalšie zaujímavé informácie môžete nájsť na stránke Puncového úradu SR www.puncovyurad.sk.
Prečo sa puncujú drahé kovy?
Dôvod je veľmi jednoduchý. Ak si kupujete zlaté či strieborné šperky, určite chcete mať istotu, že sú z deklarovaných kovov. Žijeme v dobe, keď sa vždy nedá veriť tomu, čo je deklarované len ústne. Puncová značka dáva zákazníkovi istotu, že deklarovaný materiál, z ktorého je šperk vyrobený, a skutočný kov šperku sú zhodné. Nedajte sa preto nachytať podvodníkmi a pri kúpe šperkov z drahých kovov si vždy dôkladne skontrolujte puncové značky.
Čo sa dá vyčítať z puncovej značky?
Ak sa lepšie (silným zväčšovacím sklom) pozriete na šperk, uvidíte, že sú na ňom vyrazené puncové značky. Ich počet a tvar podliehajú, samozrejme, dobe, kedy bol šperk vyrobený, resp. puncovaný. V súčasnosti musia byť na šperku vyrazené 3 značky – dve vyráža výrobca (identifikácia výrobcu a rýdzosť), tretiu – veľmi dôležitú puncovú značku vyráža u nás do šperku puncový úrad – ide o potvrdenie rýdzosti kovu. V zásade by sa z puncov malo dať zistiť z akého materiálu a kto šperk vyrobil, pretože jednotliví výrobcovia majú pridelené svoje značky, ktoré ich identifikujú.
Ak ide o veľmi malé šperky – hovoríme konkrétne o výrobkoch zo zlata alebo platiny do hmotnosti 0,5 g, resp. o strieborných výrobkoch do hmotnosti 3 g – naša legislatíva neprikazuje puncovú kontrolu od Puncového úradu SR. Puncové značky štátneho puncového úradu nemusíte nájsť ani na väčších šperkoch, ak si ich kúpite v zahraničí (napr. v Rakúsku alebo v Taliansku). Aj keď v zásade vychádzajú zákony o puncovníctve v jednotlivých európskych krajinách zo všeobecnej legislatívy Európskej únie, každá krajina má vlastnú legislatívu o puncovníctve, a preto sa aj puncové značky jednotlivých krajín líšia. Na Slovensku však platia aj niektoré značky iných štátov EÚ (napr. Maďarska). Prehľad všetkých európskych puncových značiek opäť nájdete na webových stránkach Puncového úradu SK. Tie slovenské hľadať nemusíte, našli sme ich za vás a sú na obrázku nižšie :-). Podľa nich môžete rýchlo zistiť z akého materiálu, resp. z materiálu s akou rýdzosťou, je váš šperk vyrobený. No a čo je to rýdzosť a čo s ňou súvisí? O tom si niečo povieme v nasledujúcom článku.
Puncové značky SR:
