V predchádzajúcom blogovom príspevku sme vás oboznámili s problematikou puncovania drahých kovov. Rýdzosť, ktorá s puncovaním úzko súvisí, sme ale spomenuli len okrajovo, pretože ide o takú rozsiahlu tému, ktorá si zaslúži samostatný článok na našom blogu. Napriek tomu nemôžeme spomenúť všetko – ide skutočne o veľmi komplikovanú metalurgickú problematiku. Snažili sme sa ale pre vás vybrať tie najpodstatnejšie a najzaujímavejšie informácie.
Prečo sa vôbec bavíme o rýdzosti?
Keď hovoríme o rýdzostiach drahých kovov, je jasné, že pôjde o rôzne zmesi hlavného drahého kovu s iným (prímesovým) drahým alebo iným kovom. Logicky vzaté – ak by sa vždy používali iba čisté drahé kovy (zlato, striebro, platina), nepotrebovali by sme sa zaoberať rýdzosťami, pretože by išlo vždy o rýdze, čisté kovy s pomerom 1000/1000 (to znamená, že všetkých „1000 dielov hlavného drahého kovu v 1000 dieloch drahého kovu“ je rovnakých). Aj keď to na prvý pohľad znie lákavo (veď v bežnom ľudskom ponímaní sa čisté (napr. zlato) rovná najlepšiemu, najhodnotnejšiemu, najkvalitnejšiemu, neznečistenému…), v skutočnosti to tak nefunguje. Prečo? Vysvetlenie je jednoduché. Okrem cenových dôsledkov na šperky vyrobené zo 100 % rýdzeho drahého kovu sú tu oveľa prozaickejšie dôvody používania zliatin hlavného drahého kovu s inými kovmi. Bežné (zákonné) nižšie ako 100 % rýdzosti majú pre použitie pri výrobe šperkov lepšie vlastnosti. Rôzne rýdzosti majú, samozrejme, rôzne vhodné oblasti použitia. O nich si ale povieme trochu neskôr.
Čo zrejme neviete o zliatinách
Málokto vie, že drahé kovy sú v rýdzom stave mäkké, takže nie sú vhodné na výrobu šperkov. Navyše majú vyššiu teplotu tavenia, a s tým súvisí možnosť spracovania kovu do podoby šperku. To sú dva hlavné dôvody použitia zliatin. Tým tretím, podružným dôvodom je estetická stránka. Rôznymi zliatinami (a to aj pri rovnakej rýdzosti) môžeme dosiahnuť rôzne zafarbenie drahého kovu.
Takmer všetky zlaté a strieborné šperky sú teda vyrobené zo zliatin. Zliatina je zmes dvoch alebo viacerých kovov a získame ju roztavením a zliatím týchto kovov. Výsledná zliatina má potom iné fyzikálne, chemické a mechanické vlastnosti ako pôvodné, do zliatiny pridané kovy.
Uvedieme zopár zaujímavých príkladov:
1) Zlato má teplotu tavenia 1063 °C, striebro približne 960 °C a čistá meď 1083. Zliatina 585 dielov zlata, 280 dielov striebra a 135 dielov medi má však teplotu tavenia len 860 °C a zliatina 900 dielov striebra a 100 dielov medi sa taví už pri 875 °C. Teplota tavenia sa znižuje s počtom pridávaných prísadových kovov. Ide o veľmi dôležitú vlastnosť pri výrobe spájky, ktorá sa bežne používa pri výrobe šperkov. Spájka musí mať totiž nižšiu teplotu tavenia ako zliatina, ktorá sa ňou spája.
2) Zliatiny majú vyššiu pevnosť, tvrdosť, odolnosť a trvanlivosť. Tvrdo ťahaný drôt z rýdzeho zlata má priemernú pevnosť 255 MPa a drôt z čistej medzi má pevnosť 382 MPa, no drôt zo zliatiny 90 % zlata a 10 % medi má priemernú pevnosť 451 MPa. Čisté striebro má pevnosť približne 353 MPa, ale zliatina 75 % striebra a 25 % medi má priemernú pevnosť až 755 MPa. Prísadou tretieho kovu sa dá pevnosť ešte zvýšiť. Tvrdo ťahaný drôt z 585 dielov zlata, 295 medi a 120 dielov striebra má pevnosť 1000 MPa. Zaujímavé, však? 🙂
3) Viete aké jednotlivé kovy sú v žltom, bielom a červenom (ružovom) zlate? Červené zlato obsahuje zlato a meď, ružové zlato obsahuje zlato a viac medi ako striebra, v žltom zlate je okrem zlata naopak viac striebra ako medi. Svetložlté (jemne zelenkavé) zlato je zliatina zlata a striebra. Momentálne veľmi populárne biele zlato vzniká zliatím zlata, niklu a zinku alebo zlata, paládia a striebra. Pridaním ocele, železa, kobaltu či hliníku sa dajú získať aj iné odtiene (sivé, modré, fialovkasté), no tieto zliatiny sú krehké, nestabilné, praskajú a ťažko sa spracovávajú. Preto nie sú veľmi vhodné na výrobu šperkov
Rýdzosť v medziach zákona
Zliatiny drahých kovov, z ktorých sa vyrábajú šperky, musia byť svojou rýdzosťou (obsahom rýdzeho kovu v zliatine) v súlade so zákonom. Tento zákon (puncový zákon) určuje, v akom presnom pomere sa môžu zliatiny drahých kovov vyrábať. Rýdzostné čísla vlastne definujú, koľko dielov (resp. tisícin z jednotkového množstva) drahého kovu zliatina obsahuje (napr. zlato s rýdzosťou 585 obsahuje v tisíc dieloch zliatiny 585 dielov zlata). Niekedy sa udáva rýdzosť zlata aj v tradičných karátoch, pričom 1 karát (ct) predstavuje 1/24 zlata v zliatine. Rýdze zlato s čistotou 999,9/1000 má teda 24 karátov. Najpoužívanejšie zlato 585/1000 má približne 14 karátov. Presnejšie je však zvyknúť si na označovanie rýdzosti v zmysle puncového zákona, ktorý používa už spomenutý podiel tisícin drahého kovu v zliatine. Jednotlivé zákonné rýdzosti aj s puncovými značkami sme uviedli na obrázku v predchádzajúcom blogovom príspevku o puncovaní. Pre úplnosť treba dodať, že nedávno prezident SR podpísal nový puncový zákon, ktorý povoľuje výrobu a používanie zlata s ďalšou rýdzosťou (nižšou ako bola doteraz povolená), a to 375/1000.
Rýdzosti a ich použitie
Pri zlatých šperkoch sa u nás najčastejšie stretnete so zlatom 585/1000, menej už s rýdzosťou 750/1000. Rýdzosti 900/1000 a 986/1000 sa používajú na razenie zlatých mincí. Zlato 999/1000 možno nájsť najčastejšie v zlatých „tehličkách“. Novozavedená rýdzosť 375/1000 nájde uplatnenie vo výrobe lacnejších šperkov a snubných prsteňov.
Pri strieborných šperkoch sa najčastejšie stretnete s rýdzosťou 925/1000. Zo zliatin 900/1000 a nižších sa vyrábajú rôzne strieborné predmety (mince, príbory, misy, kalichy, okrasné puzdrá). Pri platine sa na výrobu šperkov najčastejšie používa rýdzosť 950/1000. Nižšie rýdzosti sú určené skôr na výrobu technických priemyselných predmetov.
Končíme našu krátku prechádzku problematikou rýdzosti drahých kovov. Ak vás zaujíma niečo, čo ste v tomto príspevku nenašli, pokojne nám napíšte.
Dovidenia priatelia pri ďalšom blogovom príspevku!
